reklama

Sila okamihu

Asi každému sa už stalo, že sa mu nejaký okamih, na prvý pohľad úplne nepodstatný, vryl navždy do pamäte. Mohlo to byť jedno slovo, jedno gesto, jeden pohľad, skrátka niečo v daný moment tak silné a povzbudzujúce, že sa k tomu v mysli kedykoľvek rád vráti. Mne sa niečo také stalo naposledy začiatkom tohto týždňa a dnes som si na to opäť spomenula, keď sa ma zmocňoval hnev, po domácej výmene názorov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Bol to jeden z tých dní, keď človek od rána ledva čaká, kedy si večer opäť ľahne do postele, aby ho spánok oslobodil od všetkých negatívnych myšlienok a na druhý deň mohol začať od znova, lepšie a s čistým štítom.

Už od rána som mala pocit, že sa celý svet spikol proti mne a dobre sa na tom baví. V prvom rade som od momentu, keď som prvýkrát v to ráno otvorila oči, vedela, že dnes nemám šancu prísť do práce včas. Hneď nato sa vynorila spomienka na predchádzajúci deň a na 20 minútové hľadanie miesta na parkovanie, čo mi pekne skomplikovalo príchod do práce. Teda hneď prvé dve myšlienky a príjemný začiatok dňa bol v háji. Okrem toho som sa zobudila s opuchnutým lícom po (pred dvoma mesiacmi) vytrhnutom zube, čo ma teda dojalo. No a potom prišli na rad bežné záležitosti, ako napr. že som nevedela nájsť mobil, nedržali mi vlasy, nevedela som, čo si mám obliecť a podobne. Rozčuľovala som sa, aký je všade neporiadok a snažila som sa nájsť niekoho, kto za to môže, aby som mu mohla vynadať. Niekto by mohol povedať - hysterka. Áno priznávam, mohlo to tak vyzerať, ale mne to v tej chvíli bolo úplne jedno. Zúfalo som túžila, aby bola sobota a ja som si to len nevšimla... Žiaľ, kalendár tvrdohlavo trval na utorku.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V značnom časovom sklze som sa prihnala na prízemie budovy, v ktorej pracujem, skoro som vyvalila turniket a ďalej som sa ponáhľala smerom k výťahom. Cholericky som stláčala šipku "smer hore", až kým sa dvere s cinknutím neotvorili.

Nastúpila som do výťahu a so mnou ešte jeden pán. Mohol byť odo mňa tak o 15 - 20 rokov starší, mal úsmev na tvári a veľmi dobrácky pohľad. Držala som v ruke jablko, ktoré mi v rámci nejakej marketingovej akcie vtisla do ruky hosteska, kým som čakala na výťah. Skĺzol naň pohľadom a vtipne prehodil niečo ohľadom toho, čo si už ľudia v marketingu nevymyslia, aby firma zaujala. Pobavilo ma to, prvýkrát som sa v ten deň usmiala aj ja. Stihli sme si povedať ešte pár viet, no nebola to komunikácia nasilu, len aby nenastalo trápne ticho, ako to už vo výťahoch býva. :-)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vystupoval skôr než ja a pri odchode mi ešte stále s úsmevom na tvári povedal: "dovidenia a pekný deň vám prajem." Úplne jednoduchá veta, z ktorej bolo cítiť úprimnosť. Hneď ako tú vetu vyslovil a zatvorili sa za ním dvere výťahu, som si uvedomila ten rozdiel. Rozdiel medzi nami v tej chvíli. Ja, zachmúrená, rozčúlená, prakticky úplne bezdôvodne len preto, že pár vecí nebolo v to ráno presne podľa mojich predstáv. Na druhej strane on, človek, ktorý sa prihovoril inému, úplne neznámemu, človeku s úsmevom a pravdepodobne vôbec netuší, ako mi v tej chvíli zlepšil náladu. V tom momente som si tiež uvedomila silu okamihu, silu slova, vysloveného v pravý čas na pravom mieste. Pochopila som, aké je dôležité prežívať každý jeden okamih, každú sekundu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Viem, že to znie ako klišé, e-mailov s touto tématikou každý z nás preposlal už desiatky. Napriek tomu sa len málokto nad ich obsahom skutočne zamyslí. Keby to tak bolo, po uliciach by chodilo omnoho menej smutných a nahnevaných tvárí, nahradili by ich úsmevy a pohľady plné radosti zo života. Je veľmi zaujímavé, že ľudia, ktorí majú skutočné problémy, nie bežné malichernosti, ale problémy vyžadujúce si množstvo energie a sily, bývajú oveľa láskavejší a šťastnejší, pretože si uvedomujú hodnotu života.

Možno keby sme ráno vstávali s pocitom sťastia, že je pred nami ďalší deň nášho života, zabudli by sme na polovicu bežných problémov alebo by sme ich aspoň dokázali brať s nadhľadom.

Dagmar Kopáčková

Dagmar Kopáčková

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

"z takové normálni rodinky", viď bloger Ľ. Kopáček Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu