reklama

Náš zákazník, náš pán?

Omyl. V niektorých predajniach platí: náš zákazník = poďme na neho všetci vrieskať, lebo si vedenie predajne vymyslelo túto kreténsku akciu - kúpte si jedny topánky a druhé máte za korunu - a kvôli tomu si nemôžem čítať časopis, ani kvákať s kolegyňou. Namiesto toho musím obsluhovať otravných zákazníkov, ktorých je tú vďaka tejto akcii neúrekom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (26)

Miesto incidentu: predajňa obuvi John Garfield, Obchodná ulica v Bratislave.

Dátum incidentu: 3.1.2007

Zúčastnené osoby: predavačka Danka, pokladníčka, vedúca predajne, bližšie nezaradená osoba (ďalej len BNO), ktorú do celej situácie bol produkt hrubého čreva, strážnik a moja maličkosť.
BNO tiež pracuje v uvedenej predajni, aj keď neviem čo má v náplni práce, lebo celý čas prešľapovala na jednom mieste a evidentne jediné čo ju zaujímalo bol konflikt vyvolaný schizofrenickým, sklerotickým, nesvojprávnym zákazníkom - teda mnou.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Začalo to celkom nevinne. V návale eufórie zo super akcie som si v tejto obuvi vyberala dva páry topánok za jednu cenu. Bola som nadšená. Majú tam krásne topánky, takže vybrať si nebol pre mňa problém.
Našla som teda prvé.
(Píšem formou dialógu, ináč by som zapísala desať strán.)

Predavačka: zoberiem vám topánky k pokladni.

Ja: ďakujem.

Našla som si druhé.
Prídem k pokladni s druhými vybranými topánky, hľadám tie prvé a nič. Otvorila som všetky krabice na pulte (tak to tam funguje) a opäť nič. Prejdem ich ešte raz, stále nič. Prišla som na rad a oznámila pokladníčke, že neviem nájsť jeden z vybraných párov topánok.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pokladníčka: no musíte si ich tu pohľadať.

Ja: ok.

Tak hľadám ďalej. Stále nič. V tejto predajni sa na pulte povaľuje kopa krabíc s topánkami, ktoré tam položia predavačky po výbere zákazníkom, ale pri platení už správnosť ich obsahu nikto nekontroluje. Zákazník si tam svojpomocne hľadá svoje topánky, pričom nie je ťažké sa pri takom širokom sortimente a množstve podobných typov pomýliť. Išla som teda za obsluhujúcou predavačkou, aby som jej oznámila, že môj prvý pár topánok sa vyparil. Vybrala sa teda so mnou k pultu, prešli sme to spolu, ale nenašli.

Predavačka pozerá pod pult.

Pokladníčka: ale Danka, nikde inde nemôžu byť, len na pulte.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vedúca: čo sa stalo?

Objasnili jej situáciu.

Predavačka: idem sa pozrieť, či ich niekto nezobral omylom naspäť.

Samozrejme ich nenašla a vrátila sa ku mne.

Predavačka: ale veď ste videli, že ich tam nesiem.

Ja: áno, videla.

Predavačka: tak kde sú? Čo si ich niekto zobral omylom?

Pokladníčka: je to možné. Vyberte si iný tovar.

Vedúca: také sme neblokovali. Ale vyberte si radšej iný tovar.

Ja: ale ja iné nechcem.

Predavačka: máte chvíľu čas? Idem sa ešte pozrieť.

Ja: áno, počkám.

Stojím, stojím, stojím... Pozorujem predavačku ako obsluhuje ostatných zákazníkov v predajni. Na môj problém sa zrejme už zabudlo, tak sa rozhodnem pokecať si s vedúcou predajne, ktorá o celej situácii vedela, keďže práve pomáhala pokladníčke za kasou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ja (pokojne a slušne): môžeme to, prosím vás, nejako doriešiť?

Vedúca (podráždene): čo mám s vami riešiť? Už sme vám niekoľkokrát povedali, že si máte vybrať iný tovar.

Ja: kolegyňa mi povedala, že mi tie topánky ešte pozrie, ale nič sa nedeje.

Pokladníčka: to vám nepovedala. Povedali sme vám, že si máte vybrať iný tovar.

Ja: to ste nemohli počuť, čo mi vaša kolegyňa povedala.

Pokladníčka: vyberte si iný tovar.

Ja: iný tovar nechcem.

Vedúca: a čo my s tým?

Ja: čo vy s tým? A buďte taká láskavá a rozprávajte sa so mnou slušne. Tu sa stratia topánky, lebo v tom máte bordel a nikto mi nič nepovie. (Skutočne tam nepadlo ani jediné "mrzí nás to" alebo "prepáčte, skúsim vám zavolať do predajne v Palace, či tam tie topánky náhodou nemajú." Skrátka nič. Celé sa to odignorovalo a každý si pokračoval so svojej práci a ja som tam len stála a čakala.)

BNO: prosím vás, o čo vám ide? Ja to tu celé sledujem a už vám niekoľkokrát povedali, že si máte vybrať iný tovar.

Ja: vy sa do toho nestarajte.

Ja: nikto mi nepovedal, čo mám teda teraz robiť, necháte ma tu stáť a nepoviete mi nič.

Vedúca: povedali sme vám, že si máte vybrať iný tovar.

Ja: poviem vám to naposledy. Kolegyňa mi povedala, že mi tie topánky ešte pozrie, to ste vy nemohli počuť. Ale keďže sa nič nedeje, chcem to nejako vyriešiť.

Vedúca: ja vám to tu nemám ako vyriešiť.

Ja: povedzte mi meno vášho nadriadeného.

Vedúca: to vám nepoviem.

Ja: povedzte mi meno vášho nadriadeného.

Vedúca: to vám nepoviem! Ja som tu vedúca a meno svojho nadriadeného vám nepoviem! (prskajúc ako zle chytený škrečok)

Ja: fajn. Keď vám dám telefónne číslo a niekto vám tie topánky príde vrátiť, zavoláte mi?

Vedúca: áno.

Ja: prosím si papier.

Vedúca: vy ste nás tu obvinili, že tu my máme bordel!

Ja: za tým si stojím.

Vedúca: a obviňujete nás z toho, že sme zodpovední za to, že si zákazník zobral tovar, ktorý si nevybral.

Ja: to som nepovedala.

Pokladníčka: ale povedali.

Ja: to som nepovedala. Nevkladajte mi do úst slová, ktoré som nepovedala. Ale faktom je, že ste predali zákazníkovi tovar, ktorý nechcel.

Vedúca (krik): my sme predali zákazníkovi tovar, ktorý nechcel?! Zákazník si sám ukáže na krabicu, v ktorej sú topánky, ktoré si vybral! Kde teraz máme naháňať zákazníka, ktorý si ten tovar omylom zobral a riadne zaplatil?

Ja: vy ste zodpovední za to, čo mu predáte a zákazník si evidentne zobral niečo, čo si nevybral.

Vedúca: my si svoju prácu robíme zodpovedne a svedomito!

Ja: to vidím.

Vedúca: mňa by zaujímalo, kde vy pracujete!

Ja: do toho vám nič nie je.

Vedúca: vy ste si odskočili z roboty, ponáhľate sa a ste z toho nervózna!

Ja: nemajte obavy, nie som v robote, idem domov. (tu som sa už smiala)

BNO: aspoň tam nezacláňajte ostatným! (krik)

Ja: nestarajte sa do toho! (krik na celú predajňu)

Strážnik: zbytočne tu robíte hustú atmosféru.

Ja: a vy sa do toho tiež nestarajte.

Vedúca: nerobte mi tu cirkus, lebo vás nechám vyviesť von! (krik na celú predajňu)

Ja: povedzte nadriadenému, aby vás poslal na školenie komunikácia so zákazníkom.

Nechala som tam svoj telefón, ale samozrejme sa mi nikto neozval. Som zvedavá, čo na to majiteľka predajne, lebo tentoraz to len tak nenechám. Kričali na mňa štyria zamestnanci bez štipky ochoty zvládnuť situáciu k spokojnosti zákazníka a ešte ma chceli aj nechať vyviesť z predajne. Už stál pri mne strážnik, ale jeho jediné šťastie, že sa ma nedotkol, lebo by som v tom momente podala trestné oznámenie.

A taký pekný deň to mohol byť.

Dagmar Kopáčková

Dagmar Kopáčková

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

"z takové normálni rodinky", viď bloger Ľ. Kopáček Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu